DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 15. októbra 2017

MOB 47 Flexi 7"EP 2016 (Insane Society Records)

Flexi platne vo mne vyvolávajú nostalgiu na moje školské roky a časopis Ruskej propagandy "Veselije Kartinky",Bol to časopis, ktorý bol vo formáte 7" a stránky lemovali flexi sedempalce. Ako viem si toi predstaviť ako nejaký grindcore časopis, aj keď Papagájuv hlasatel sa už o to pokúsil. Keby som ja vtedy v čase normalizácie tušil, že za 20 rokov budem počúvať protisystémovú muziku, práve v tejto forme. Predpokladám, že aj Barváka chytila asi nostalgia.
Jednostranné flexi 7"EP slúži skôr ako raritka (vyšlo v 400ks náklade) a tak isto obsahuje raritné skladby od legendárnych Švédskych punkers MOB 47. Jedná sa o čiste skúšobňovú záležitosť a to hneď po ich reunione v roku 2005. Materiál obsahuje 5 skladieb, z ktorej prvá "Carnival In Rio" je nahratá v inej zostave,ako ostatné (tam už spieva Per z kapely Discard/Aroni).
Surový, skúšobňový mix punk/crust/hc v tej najprinmitívnejšej podobe,ako si dokážeš predstaviť. ale počúa sa to náramne dobre. Je to špinavé, hnusné ,presne ako punk má vyzerať.
Až miluješ túto legendu, nie je čo riešiť. 19 bodov za muziku a raz toľko za spracovanie a vizualizáciu. Toto je punk!
-Lepra-

WEB

streda, 11. októbra 2017

EXCRUCIATING TERROR / CYNESS split 7"EP 2016 (Fat Ass Records)

Toľko splitiek od legendy Excruciating Terror zase až nevyšlo, takže človek využije každú príležitosť, chmatnúť po nejakom dobrom splite, aj keď z toho smrdí vypočítavosť od vydavateľa, ale čo už narobíme. Nový materiál už asi nikdy nevydajú, tak nám stačí len toto.
EXCRUCIATING TERROR, legenda punkového grindcore z Ameriky nám tu predstaví 3 live songy. Prvé dva boli nahraté na inom koncerte,ako posledná , tretia. Na počudovanie, tie prvé dve veci znejú zvukovo fajn a dajú sa počúvať.Horšie je to z treťou vecou, ktorá je o 5 tried na tom zvukovo horšie a znie to ako nejaká mono nahrávka na nejaký kazeťák z konca osemdesiatych rokov.Všetky songy boli nahraté v roku 2014. Ako sme vďačný za tieto songy, no príde mi to ako úplná zbytočnosť. Klepni si na Youtube a tam si toho vieš pozrieť o nich a vypočuť toľko, koľko vládzeš. Príde mi to celkom ako vypočítavosť...
CYNESS to naštastie zachraňujú v plnej miere. parádny grindcore s parádnou gitarou, dobré riffy a fajnovo sa to počúva.4 skladby poriadnej porcie grindcore ako má byť. Posledná vec "Get Over It" je fajn old schoolová pársekundovka. Fajnovka!
Už len kvôli Cyness sa oplatí toto splitko.
-Lepra-

CYNESS

utorok, 10. októbra 2017

DEAD INSTRUMENT / P.L.F. split 7"EP 2014 (Raw Birth records)

Pomaličky si tak archeoložím a doplňujem  pár vecí do zbierky. Tento počin mi ušiel, keď mali spoločné turné ešte v roku 2014,tieto dve kapely a zastavili sa aj v Bratislave (report TU) ale radšej neskôr ako nikdy.
DEAD INSTRUMENT sú pre mňa osobne, najlepšia Dánska Grindcore kapela. Nie že by ich tam bolo veľa,ale toto je absolútny TOP. Tri skladby absolútneho pekla na zemi. Intenzívne ako prasa, nasadenie na maximum a od začiatku až do konca výklep. Po týchto troch skladbách sa cítíš ako nedeľný rezeň vyklepaný. Skôr ako škatuľku grindcore , by som použil už asi powerviolence a aj svojim pekelným nasadením mi pripomínajú práve Hellnation.A tých ja milujem!
 Kvalita, nasadenie, Grindcore. Neni čo dodať!
P.L.F. z  USA sú tiež už starý známy. Dve skladby, trocha menej inzenzívne, zato viac prepracované, viac zmien. Stále však grind/thrash ako remeň! Strašne sa mi páči vokál Dave, ktorý mi silne pripomína debut Immolationu. Druhá skladba "Another Rejection" je coverka od legendy Excruciating Terror.
Parádne splitko, až miluješ intenzívny grindcore v dobrej kvalite, neváhaj ani minutku!!!
-Lepra-

BANDCAMP

nedeľa, 8. októbra 2017

SEVEN PAINFUL "Entrophy Of Soul" CD 2017 (Slovak Metal Army)

Parádne je, že SMA vydáva neznáme veci, ktoré ešte na scéne nie sú až tak obohraté a zabehané a tak sa občas prekvapím, buď pozitívne, tak negatívne (prípad Sinner Moon). Lenže v tomto prípade mi Juro vyrazil dych. poviem Vám na rovinu, keby som niekde zbadal toto CD, určite si ho nekúpim.Ale nie je to muzikou, ale od strachu z nenznámeho, sklamania.
Ale mne SEVEN PAINFUL touto nahrávkou doslova vyrazili dych. To som fakt netušil, že takto pestrá a nápaditá, chytľavá muzika, ktorá si navyše hovorí death metal, sa hrá na Slovensku. Oni to nazvali progresívny death metal,ale pod škatuľkou "progresívny" sa pre mňa skrývajú už viac menej nepočúvateľné veci.ale toto je presný opak toho. Toto je chytľavé, technické, nápadité. Strašne mi to občas pripomína Edge Of Sanity, hlavne tým druhým, čistým vokálom, ktorý je fakt parádny a vážne sem padne. Málo ľudí na Slovensku sa opováži nahrať si svôj čistý spev na nahrávku a tvrdiť, že je vokalista, ale v tomto prípade poklona!!!! Chlapci nie sú žiadny nováčkovia, veď dlhé roky si odmakaly v kapele MARIA CHUANA a to sa na ich výkonoch a hlavne sebeistote aj odzrkadľuje.
Som unesený z tejto nahrávky. Som unesený z hrubého vokálu, ktorý znie fakt ako vystrihnutý z 90 tych rokov.Som unesený z čistého vokálu, ktorý občas znie ako Joe Belladona na ranných nahrávkach Anthraxu, som unesený z technických riffov, ktoré neskĺzli do onanie typu, aha čo viem, ale umne zapadnú a sú hitové a chytľavé. Unesený som zo zvuku neznámeho štúdia, ktoré tiež znie ako retro 90tych rokov. No a z čoho som najviac unesený? Že to všetko, čo som vymenoval, zapadá a funguje spolu.
Až miluješ nápaditý a technický death metal alá Dan Swano, vy&skúšaj toto!! Odporúčam!
-Lepra-

BANDZONE

streda, 4. októbra 2017

COFFIN BIRTH / TOTAL FUCKING DESTRUCTION / INSOMNIA ISTERICA / SKRUTA 4 way split 7"EP 2016 (Kooperácia)

Mám rád takéto splitká. Keď nepoznám niektoré kapely, tak na predstavenie bohate stačí takýto nosič, kde sa každá kapela prezentuje v dvoch minutách, čo aj na tento štýl (grindcore) presne stačí. Nie nadarmo vravia, že sedempalec bol vymyslený pre tento štýl a hodí sa k nemu na 100%.
 COFFIN BIRTH (Austrália) Tri skladby. Zostava, bicie, gitara,spev. Neohrabaný , hrubý grindcore, občas tupačky, ale stále odl school ako remeň!
TOTAL FUCKING DESTRUCTION (USA)nám pripravili dve hitovky, ktoré dokážu podať len oni. Ich atypické poňatie grindcore vzbudzuje u mnohých rešpekt ale aj pohŕdanie. Je to tak, že buď ich milujete,alebo ignorujete, nič medzi tým neexistuje.Song "Is Your Love A rainbow?" je až pop hitovka, zabalená do grindcore. Chlapci zase nesklamali a ich chaotický grind zasahujúcu do všetkých žánrov, vrátane popu, funguje zase!
INSOMNIA ISTERICA (Švajčiarsko).Až občas powerviolence znejúca trojica. 3 skladby,pískanie gitár, mastenica, punkové riffy, dva vokály- Dobrá energická vec.
SKRUTA (Ukrajina). Tiež tri skladby,tiež trojka (Bicie,vokál,gitara) trocha metalovejšie znejúca nahrávka,ale stále je to grindcore s jedným vokálom a typickými postupmi. Prekvapko v podobe, maďarského textu v jednej skladbe. Dobrá vec!
Až si chceš urobiť prehľad za pár minút o celosvetovej grindcore scéne, tak tu je jeden prostriedok k jeho uskutočneniu. Dobré EPko.
-Lepra-

COFFIN BIRTH
INSOMNIA ISTERICA
SKRUTA

utorok, 3. októbra 2017

BRUTALLY DECEASED „Black Infernal Vortex“ LP 2014 (Doomentia Records)

Viem, že tento titul už je predsa len staršieho dáta, no zatiaľ som sa k novšiemu ešte nedostal a za ďalšie si myslím, že si zaslúži trošku pozornosti aj pár rokov po vydaní, bo jeho obsah je nadmieru výživný. Keď sa povie Švédsko, prvé čo mi blysne hlavou je Štokholm, Sunlight štúdio, death metal. Myslím, že tieto kľúčové slová znejú aj v hlavách tejto partičky z Čiech, bo čo sa valí z drážok tohto vinylu nie je nič iné ako čistý a nefalšovaný švédsky death metal starej školy s chrastivým zvukom gitár a dunením bicej artilérie, do čoho chrochtá a reve nejaký maniak. Od prvých tónov „Divinity and decay“ sa mojimi útrobami rozlieva blaho. Presne toto som mal rád na starých kapelách v časoch, keď ich albumy vtrhli do povedomia a zvalcovali všetko, čo sa im postavilo do cesty. Jasné odkazy na prvotinu Dismember v riffovaní, ale aj na Grave v drsnosti vokálu, či Entombed v štruktúre songov (najmä „Clandestine“ majú borci isto dobre napočúvaný), no v rýchlych klepačkách mi pripomínajú neskoršiu generáciu švédskej brutality v podobe kapiel Coercion (najmä ich druhý album „Deleted“ bol vynikajúci) či u nás známejších Vomitory. Zašli ďalej ako svojho času Holanďania Absorbed na albume „Visions in bloodred“, ktorí svoju inšpiráciu hľadali len v bande okolo Matti Karkiho. Páči sa mi, keď kapela spomalí, ako napr. v songu „Day of darkness“, kde sa nekompromisne valí hradba kopákov a chrchľajúcich gitár, do čoho kvíli vyhrávka a sólo ako v Dismemberáckej „In death´s sleep“ z debutu. Ostatne sóla ako aj vyhrávky tu dostávajú dostatočný priestor, čo robí z tejto kolekcie veľmi zaujímavý materiál, ktorý neznie nudne ani náhodou. Najbrutálnejším náklepom je asi song s najdlhším názvom „Regurgitation of blood, devoured flesh and gastric juices“, kde blastbeaty odkazujú až kamsi do vôd brázdených Necrony, no jednou nohou sa stále držia death-metalovej ťažoby. V podstate každý z tejto deviatky songov má čo ponúknuť milovníkom spomenutých kapiel, bo nápadmi tento pražský kvartet nešetril ani náhodou. Myslím, že ak ho niekto z nich ešte nemá, mal by to čo najskôr napraviť. A ja sa poobzerám po novšom titule.

-Majto C.-


nedeľa, 1. októbra 2017

KONVENT ,JUPITERIAN, HEXEN, Ungdomhuset, 30.9.2017, Kodaň

Je sice hezky trcet 3 mesice vprostred lesu ve Svedsku a je hodne krasny 2 mesice stanovat v uplnem tichu a samote, ale clovek obcas potrebuje nejaky to povyrazeni. Nejlip tak se navalit v hospode, jeste lip s nekym a uplne nejlip zajit do hospody a pak na nejakej ten koncert kapel, z jejichz produkce se normalnimu cloveku dela spatne. Ale normalni veci jsou pro normalni lidi a ti jsou mi ukradeni, ze jo.
V hospode testuju vzorky a Brewski Pango me vrha do nefalsovane pivni extaze. Utopil bych se v tom! Z hospody troska te mestske cyklistiky (nesnasim to!) a uz jsem na "baraku" (ungdomhuset), kde se schyluje pomalu k produkci. 3 kapely, vetsinou doom/death/sludge. Starej klasickej doom metal mam rad, tak jsem zvedavej, co se bude dit. A hned ze startu se deji veci! Si rikam, ze je tu nejak podezrele moc fanynek, ale to je samo sebou paradni. No ale jeste lepsi je, ze ty baby lezou na podium a chapou se nastroju!
KONVENT
Coze??? All girl doom band? No tak to jsem jeste nevidel! Holky maji tak kolem 20, kytaristka (danska kraska par excellance) vypada na 17. Konvent! I kdyz ma kytaristka tricko Paradise Lost, tak o takovy doom metal se nejedna. Melodiemi se setri a sazi se a jednoduche party v ultra pomalem tempu. Zpocatku to je dobry, po case je to vynikajici. Hned po prvnim songu propuka v obecenstvu poradna vrava a holky nas castuji usmevy od ucha k uchu, nervozita z nich pada a koncert nabira na drtivosti. Specialne zvuk kytary lame kosti. Je mozno spatrit a slyset nemale rezervy a prehmaty, ale mam pocit, ze na to nikdo moc nehledi, baby valcuji neskutecnym zpusobem. Pasaze, kdy do ciste basy chropti zpevacka a song se po te zvrtne do stredne tempeho drceni, jsou skutecne vystavni. Nemene interesantni je synchronni headbanging ctyr blondatych hlav. Vybornej koncert! Tezko rict, jak dlouho to holkam vydrzi a dokdy je to bude bavit, ale potencial je tam obrovskej. No uvidime!
Druzi jsou brazilsti Jupiterian. Neznam. Doma z youtube to ale znelo dobre a ceskej koncert se netu vychvaloval. No... Prvne. Borci jsou v pohode, ale jak nezvucili, tak se sli prevliknout do habitu s kuklou. Nesnasim tyto teatralni picoviny, fakt ne! No ale hraje jim to skutecne nevsedne. Po primitivnim drceni od divcich Konvent se hraje jina liga. 2 kytary, ktere skutecne hraji. Pro me tezko uchopitelna muzika, dost narocna na poslech, i kdyz skvele zahrana, mam potize se do toho obcas dostat. Pasaze, ktery vyrazeji dech a clovek jen krouti hlavou, ze kurva co to tam hraji, se stridaji s nudnymi do nekonecna se opakujicim ubijejicimi pasazemi. I odezva lidi je slabsi. Nicmene kvalitu a originalitu to melo obrovskou, to byl proste neprehlednutelny fakt. Ale koule mely holt vetsi paradoxne holky z Konvent. Posledni jsou Nemci Hexen. Prichazi pomalovani nejakym warpaintem ci cim a ja uz pomalu odchazim. Kytarista s basakem maji pod nohama poradnou sestavu pedalu a vsude hori svicky a zapaleny vonne tycinky. Toto nevypada vubec dobre! Jeden clen se venuje ciste podmazujicim plocham. Jsem uz skoro pryc, kdyz superzdlouhave zacinaji. Mozna to uplna picovina nebyla, ale uz tech ubijejicich temp mam tak akorat. Jdu za kamosem, co jsem nevidel 9 let, do hospody. Ale ani tam jsem to uplne nevyhral, panacek uz sedi v hospode moc dlouho...
Ale cert to vem, vecirek byl super. Mlady Danky skutecne prekvapily! Jejich prirozenost a zapal byl odzbrojujici. Jupiterian byl vybornej taky, jen mi to tak nesedlo.
No nic, za tyden The Grind Core Family Weekend!!!
-Beggard-Zbyňo-

TELEX „Řeznickej krám“ LP 2016 (Papagájův Hlasatel Records)


Nebolo veľa punk nahrávok, ku ktorým som sa dostal v časoch ustupujúceho socializmu, no práve kazeta Telexu bola tým klenotom, ktorého xy-ontá kópia skončila v kamošových rukách, aby sme ju následne po večeroch dychtivo hltali s výrazom, že toto je presne ono. Áno, bol tu aj Radegast a demá Kritickej situace, ale až Telex nám načechral kožuchy svojou rýchlosťou a nasadením. Keď začal Papagáj vydávať staré nahrávky, čakal som kadečo, ale že budem v rukách držať „Řeznickej krám“ na vinyle, to by mi ani vo sne nenapadlo. Škoda, že sa tohto dňa nedožil spomenutý kamoš, isto by sme sa zas na seba sprisahanecky pozerali, keby sa kotúč roztočil na prístroji a z bední by sa ozvali známe zvuky. Vzchutnávam si ho aspoň sám.
Kam vítr tam plášť“ ma zmetie hneď zkraja a už letím tobogánom dole do minulosti, jedna rýchlovica za druhou mi režú kožu. V „La la la“ sa zjaví chvíľkové spomalenie z nasadených rýchlostí, no kapela drví nekompromisne ďalej. Presne toto sme na nej mali radi. Žiadne sranie, len pekne tvrdo na vec. „Skateboardová Růžena“ je dodnes najsilnejším songom tejto kolekcie, rovnako ako titulná „Řeznickej krám“, či „Lidi, děti, kanibali“ (hardcorové orgie najvyššej kvality aj s textom platiacim do dnešných dní), alebo z béčka „Dnes ráno v šest“, „Umírající nosič vody“ či „Kluci jdou do války“. Zvoľnenie na prvej strane predstavujú len songy „Co tě nepálí“ a úvod a záver posledného songu „Mírnej pokrok“. Béčko otvorí minutová sypanica „Kámoš“ a valí to zas ako predtým. Song strieda song, jeden rýchlejší ako druhý, občas sa objaví spomalenie, sem-tam nejaké intro vyvolávajúce konkrétne spomienky. Stále sa to však počúva absolútne parádne, hoci zvuk nedosahuje parametre žiadané dnešnými poslucháčmi, hudba a nasadenie to všetko nahradia. Dokonca si myslím, že súčasný zvuk by asi tejto kolekcii viac uškodil. Táto surovosť a neučesanosť je priliehajúca k celkovému prejavu kapely. Nevadia dokonca ani drobné nesúzvuky v niektorých veciach, stále to má svoje čaro ako celok a aj tie disharmónie do toho patria.
Neviem čo viac napísať o tejto notoricky známej nahrávke (teda aspoň pre moju generáciu a niektoré blízke). Všetko už niekto popísal lepšie a čo nie, nájdete v booklete, s ktorým sa vydavateľ tiež vyhral. Ak by ešte náhodou niekto nevedel, kde sú korene československého hardcore-punku, má jedinečnú možnosť objaviť jeden výhonok aj pomocou tejto platne.

-Majto C.-




sobota, 30. septembra 2017

REVENGE DIVISION „The grey eminence“ CD 2017 (Slovak Metal Army)


Súčasnú slovenskú metalovú scénu podrobnejšie už nejaký ten čas nesledujem, no názov tejto bandy z Považskej Bystrice som pred časom pri nejakej príležitosti zaznamenal, no nejak som po nej nepátral. Mne tieto novodobé žánre skrátka akosi nejdú popod fúz. Tak nejako som pristupoval aj k tomuto titulu a v podstate nečakal nič, na prvé počutie sa moje predpoklady aj stali skutočnosťou. Album ako celok sa mi zdal akýsi nesúrodý, no i tak som započul momenty, ktoré strhli moju pozornosť, potom ďalšie posluchy už boli samozrejmosťou a s každým ďalším som aj začal odhaľovať jeho klady a bolo ich stále viac..
Hneď od krátkej úvodnej inštrumentálky „The beginning of enlightenment“ som skupinu hodil do švédskych vplyvov (podobnými úvodmi svojho času oslňovali kapely ako Ablaze My Sorrow, Sacrilege, či In Flames), čo hneď nasledujúca „Call to service“ aj potvrdila. Drsné thrash-death podklady s riadne nasrdeným vokálom, valivá smršť bicích a riadna porcia melódií vo vyhrávkach. Melodické spevy mi evokujú iných Švédov Soilwork a v podstate aj celková štruktúra väčšiny songov, kde nášupové, agresívne časti striedajú melodickejšie refrény, vyhrávky a sóla. Celkovo je hra gitaristov na úrovni, síce mne sa viac pozdávajú skôr drsnejšie doprovody ako trilkovanie sólo-gitary, no verím, že ľuďom prahnúcim po ekvilibristike prstov majú veru čo ponúknuť. Niekedy skĺznu až do melodiky Iron Maiden, Anglánov dokonca takmer až citujú v záverečnej časti songu „Deep in the dark“, kde záverečné zrýchlenie ale aj harmónie akoby napísal sám Harris. Menším negatívom pre mňa sú spevy v drsných častiach, hlavne hrubší sa mi častokrát zdá dosť monotónny. Asi aj preto pozitívne vnímam ich striedanie so škrekľavejšími a s čistejšími, ktoré niekde znejú aj mierne povedome (napr. v „Die or survive“ ako Lunatic Gods v časoch „Sitting by the fire“, či „We all could have been brothers“ ako na „Elegy“ od Amorphis, „Die with me tonight“ je celá taká rockovo odľahčená aj textovo). Keď už som načal texty, myslím, že aj po tejto stránke nie je kapela len deklamátorom prázdnych fráz, ale nesú aj nejaký odkaz. Síce mi niektoré prídu mierne klišovité, no dosť z nich je naozaj dobrých a na tento žáner v súčasnosti asi aj netradičných. Veď v metale sa dnes príliš nenosia antimilitaristické témy, či kritika materializmu. K textom je náležite uspôsobený aj booklet, kde každý song má svoju grafiku. Škoda, že vo výsledku by som na titulný obrázok použil niečo výraznejšie, ale to je len môj pohľad na vec. Čo sa mi páčilo od prvého momentu, bol parádny zvuk, rovnako ako aj mix. Výborne vyvážené pomery medzi jednotlivými nástrojmi a vokálmi, skvelo znejú aj akustické časti (čisté gitary v „The beginning of enlightenment“, husle v „We all could have been brothers“ a spolu s gitarou aj v titulnej veci). Skrátka, na našincov zvuk svetových parametrov, čo dvíha celkový dojem z počúvania.
Myslím, že napriek mojim výhradám si tento mix thrash-death metalu s množstvom melodiky s temnejšími a atmosferickejšími časťami isto nájde svoju cieľovú skupinu, bo má svoje nesporné kvality. Neváhajte a nechajte sa ním pohltiť.

-Majto C.-


nedeľa, 24. septembra 2017

INDOCTRINATE „Aftermaths“ LP 2015 (kooperácia)


Kúpil som raz od Adrika 7-palec tejto rakúskej partičky, že na skúšku. A skoro som sa vtedy posral. Ich tvorba ma dokonalo zasýtila len z tých dvoch vecí, čo na ňom boli. Povinnosťou bola kúpa ich lp, hneď ako som ju zbadal v nejakom distre. A materiál z neho je ešte výživnejší.
Hneď úvodná grindovka „Praise the plastic lord“ s textom o vymývaní mozgov v dnešnom konzume ako aj nasledujúca „Ecocide“ (už názov napovie o čom je text) sú minútové vypaľováky v duchu starých Carcass (najmä chrastivým zvukom gitary a spevákovou farbou hlasu). Dostali ma do vytrženia. „The outlaw“ je komplexnejšia vec plná rôznych pasáží, od pomalého úvodu, cez strednú crust-hardcorovú časť po nasekaný záver. „Set fire to kingdoms“ o vymývaní mozgov cirkevnými vyhláseniami o „znášaní utrpenia v tomto svete, bo vykúpenie príde v nebi“ je song podobného charakteru, s nadstavbou parádnych melodických vyhrávok. „Outcomes of the sickness“ je drsný hardcore s carcassáckym škrekotom. Nikdy by som nepovedal, že tento druh prejavu tak parádne vynikne v inej muzike. Znie to úplne beštiálne aj v takej „Wheels“, ktorá je tempovo pomalšia a celkovo aj hudobne miernejšia, no tento spev ju pritvrdzuje. Zato nasledujúca „In silence they suffer“ napriek začiatku v pomalom tempe po pár taktoch zrýchli, no je spestrená rôznymi stopkami, zmenami temp a rôznymi vyhrávkami. Textovo o utrpení animálov, no podané zaujímavou formou. „F.O.A.D. Fuck off and decompose“ je rýchla, hardcore-nadupaná antifašistická agitka s parádnym spomalením v závere. „Prayers“ začne grindovým nášupom, no tradične v závere spomalí. Kým sa tak stane, band prestrieda zopár tempových zmien. Popisuje nenažranosť súčasného molocha – kapitálu. „The aftermath“ je najdlhším kúskom tejto kolekcie a podobne ako ostatné v sebe nesie prvky od grindu, cez hardcore až po vybrnkávanú pasáž s temne vrniacou zboostrovanou basou a dunením kotlov v strede. Úžasná vec. V podobnom duchu sa nesie aj záverečná „New homes for the have-nots“, kde tiež po rýchlych častiach song vrcholí v pomalej sekanej pasáží a atmosférickom praskaní aparátu.
Nadupaný album, ktorý mi stále má čo ponúknuť aj po toľkých vypočutiach.
Silne mi tvorba rakušákov páchne tvorbou orlovských Hibakusha na albume „Pandora“. Tiež do crust-grindových základov namiešavajú množstvo prvkov hardcoru, punku a melódií. Ak k tomu prirátam ten beštiálny vokálny prejav... Kto má rád nadupaný, grindujúci hardcore so silným politickým presahom, nemá čo riešiť. Toto je placka pre neho.

-Majto C.-